Generálny projektant:                   Ing. arch. Antonín Beran
Projektant statiky:                          Ing. Peter Pollák, PhD.
Stupeň dokumentácie:                  projekt pre stavebné povolenie
Miesto stavby:                                 mestský park Veľký Krtíš

Charakteristika projektu

Projekt rieši návrh a posúdenie nosných prvkov oceľovej konštrukcie vyhliadkovej plošiny. Plošina má pôdorysný tvar obdĺžnika rozmerov 7,4 x 1,4 m. Od polovice dĺžky plošiny sa pôdorys lineárne rozširuje z 1,4 na 2,5 m. Hlavné nosné prvky predstavujú 2 pozdĺžne nosníky dĺžky 7,4 m. Nosníky sú uložené na začiatku plošiny do základového bloku na teréne, na konci tvoria podporu nosníkov dve šikmé oceľové rúry votknuté do betónového bloku 3 metre pod plošinou.

Zaťaženie vetrom

Zaťaženie vetrom predstavovalo z hľadiska návrhu a posúdenia založenia vyhliadkovej plošiny najnepriaznivejší zaťažovací stav.

V zmysle normy STN EN 1991-1-4, kap. 7.4, tab. 7.9 sa zábradlie plošiny uvažuje ako voľne stojaca stena so súčiniteľom plnosti f=1,0. Pre určenie vodorovných zaťažovacích účinkov na nosnú konštrukciu plošiny sa uvažuje so súčiniteľom vetra c_p,net = 1,7. Zaťaženie od priečneho vetra je uvážené ako líniové v mieste kotvenia zábradlia do oceľových nosníkov. Hodnota líniového zaťaženia (výška zábradlia h=1,0 m):
f_w = q_p(z) . c_p,net . h = 0,796 kN/m² . 1,7 . 1,0 m = 1,35 kN/m

 Líniové zaťaženie od vetra na oceľové stojky je určené zjednodušeným spôsobom. Uvažuje sa s rovnakým efektom tlaku a sania na oceľový kruhový prierez (súčiniteľ c_pe = 2,0) a zaťažovacou šírkou rovnou priemeru oceľovej stojky:
f_w.st = q_p(z) . 0,2 m . 2,0 = 0,32 kN/m

Založenie vyhliadkovej plošiny

Pre horný základ predstavuje najnepriaznivejšiu kombináciu zaťažovacích stavov kombinácia MSÚ-vietor. Vodorovné zaťaženie od vetra vyvoláva v uložení pozdĺžnych nosníkov plošiny dvojicu síl, ktoré vnášajú do základu krútiaci moment T_Ed = 100 kNm. Zvislé zaťaženie nie je rozhodujúce. Základ sa navrhuje ako vystužený železobetónový blok s dvoma krídlami vyloženými smerom do podložia (schéma na obrázku).

Dolný základ pod oceľovými stojkami sa navrhuje ako gravitačný betónový s rozmermi 1,8 x 2,3 x 2,0 m so základovou škárou v nezámrznej hĺbke. Základ prenáša do podložia stále a premenné zvislé zaťaženie z plošiny spolu s vodorovnými silami od vetra.